Spotreba potravín na Slovensku ukazuje, že sa vôbec nemáme zle, ba napríklad taký cukor spotrebúvame vysoko nad priemer mnohých rozvinutých krajín - 50 kilogramov na obyvateľa ročne je skutočne alarmujúce číslo. Rovnako alarmujúce je aj to, že sa pohybujeme sa v prvej desiatke krajín v spotrebe alkoholu na hlavu.
A náš jedálniček? Nie je to len vec ceny, ale aj rozhodnutia, či dáme prednosť na raňajky jogurtu či bielemu pečivu s lacnou napodobeninou salámy. Nech mi rezne, klobásky či buchty prepáčia, naozaj nie sú vzorom tej správnej výživy. A vieme aj od slovenských producentov nájsť potraviny, za ktoré sa na tanieri nemusíme hanbiť.
K tomu, čo máme často na tanieri zodpovedá aj chorobnosť – patríme do krajín s najvyššou úmrtnosťou na srdcovo-cievne ochorenia, výskyt rakoviny hrubého čreva či cukrovka nás posúvajú medzi top krajiny sveta. Neslávne prvenstvá.
Choroba neprichádza len zvonku, ale je to výsledok dlhodobej starostlivosti o nás samých. Roky budovaných návykov a stereotypov (aj tých v kuchyni a pri prestretom stole) sa odráža na našich návštevách lekára a spotrebe liekov.
Ak chceme zlepšiť zdravie celej spoločnosti, musíme zlepšovať nielen aktuálny stav zdravotníctva a hasiť problémy. Musíme prevziať zodpovednosť za to, čo robíme. Aj v takých zdanlivých maličkostiach, ako je stravovanie.
Ani v rezorte zdravotníctve sa nedajú robiť zázraky a riešiť len urgentné prípady. Našou úlohou je nastaviť prostredie, v ktorom sa dlhodobo staráme o zdravie celej spoločnosti. Vzdelávaním lekárov a zdravotníckych pracovníkov či podporou preventívnych programov.