Dáte si so mnou kávu? Každý štvrtok o ôsmej ráno uverejním nový blog. A budem rád, ak si pri rannej káve budeme môcť vymeniť názory. Diskutovať môžeme nech ste vo Svidníku, Levoči, Lučenci či Čadci. Budem s vami diskutovať pod blogom. Ale ako viete, u mňa ste vítaní aj osobne.
Pozývam vás na kávu, aby ste pochopili, že štátna správa nie je žiaden zámok čarodejníkov, kde vieme švihom paličky vyčarovať zázraky. Najmä ak nie ste z tej istej politickej skupiny, než je ministerka.
Pozývam vás na kávu a vysvetlím vám rozdiel tímovej práce chirurga a úradníka. Chirurg musí za čo najkratší čas dosiahnuť čo najlepší výsledok a jeho úlohou je spolu so svojim tímom sa rozhodovať v sekundách, aby zachránil človeka. A tiež sa musí spoliehať na ľudí okolo seba, že vedia, čo majú robiť a zároveň počúvajú.
Úradník ako je štátny tajomník musí v súčasnosti všetko predkladať komisiám, čakať na ich návrhy, riešenia a ešte vždy má pred sebou ministerku, ktorá môže a nemusí s ním súhlasiť. A keďže nie sme z rovnakej stajne, tak presvedčenie o tom, že by niekto iný ako ministerka mohol mať dobrý návrh, sa blíži nule.
Pozývam vás na kávu, aby som vám povedal, čo som v rámci svojho pôsobenia na ministerstve zdravotníctva urobil. Nie v prospech seba či strany, ale v prospech vás a pacientov.
Pozývam vás na kávu, môžeme sa rozprávať o tom, čo je možné, keď na operačný stôl dostanete človeka po havárii a čo sa deje, keď na úradnícky stôl dostanete dobré návrhy. Vždy záleží na ľuďoch. Akurát, že na operačnom stole na tom, ktorého máte pred sebou, na stole úradníckom na tých, ktorých máte za sebou.
Pozývam vás na kávu a poviem vám, čo by sa dalo na zdravotníctve zlepšiť a nebudem pritom nariekať, že len keď bude dosť peňazí. Zlepšiť sa dá všeličo, keď bude ochota začať po malých krôčikoch a od seba, od lekárov, od sestier. A od nás, každého z nás. Lebo zdravie nepatrí štátu, ale každému jednému z nás.
