Na Slovensku ale patríme v spotrebe liekov k svetovej špičke.
Štatistiky nepustia, Slovensko patrí vo výdavkoch na lieky medzi tých najhorších. Z celkového rozpočtu na zdravotnú starostlivosť podľa OECD venujeme liekom takmer tretinu, priemer krajín OECD je na úrovni 16 %. Napríklad v spotrebe statínov, teda liekov na znižovanie hladiny „zlého“ cholesterolu, vo svetových tabuľkách dokonca vedieme so 152 dávkami na tisíc obyvateľov. Priemer OECD je 100 dávok a v Nemecku či Rakúsku je to pod 80 dávok denne na tisíc obyvateľov. Sme o toľko „chorejší“ ako Rakúšania?
Slováci majú lieky radi.
Od kolegov, pediatrov, často počúvam, že príde rodič s dieťaťom so „soplíkom“ a žiada a trvá na antibiotikách. Je mu jedno, že nejde o bakteriálnu infekciu a teda antibiotiká nie sú potrebné, prosto chce pre dieťa lieky, najlepšie silné. Od kolegov, gastroenterológov zase počúvam, že pacienti neodídu z ambulancie a žiadajú si tabletky na „pokazený žalúdok“, lebo sa chystajú na svadba alebo na hody. Tak preventívne.
V lekárni vám ešte odporučia za hrsť výživových doplnkov, ktoré majú tendenciu vyliečiť všetko. A súčasťou našej cestovateľskej batožiny sa stali lieky pre istotu: akoby sme plánovali preležať na týždňovej dovolenke aspoň mesiac v kŕčoch, bolestiach, záchvatoch.
Je to vidieť aj na množstve lekární, ale aj reklám na voľno-predajné liečivá, ktoré nám zaručene zabezpečia čokoľvek. Jednou z pravidelne opakovaných priorít Ministerstva zdravotníctva SR je zníženie spotreby liekov. Opatrenia, ktoré sa v návrhoch na úsporu objavujú sú napríklad zvýšenie doplatkov na lieky. Priame platby pacientov u nás sú na úrovni 29 %, priemer v EU je 34 %. Alebo lepšie centrálne nákupy. Tomu by prípadná stratifikácia nemocníc mohla pomôcť.
Ďalším faktorom, ktorý zvyšuje spotrebu liekov, je presvedčenie pacientov, že lekár musí predpísať lieky. Hoci užitočnejšie, než do nie vždy nevyhnutných liekov (áno, lieky by sme mali používať v nevyhnutných prípadoch), by bolo investovať čas aj peniaze do kvalitnej diagnostiky, teda odhaľovania príčin ochorení.
Investovať do vzdelávania pacientov (nepýtajte si lieky!) nie je jednoduché, najmä preto, že napriek výrazným obmedzenie na reklamu na lieky, sa dnes k informáciám o možných liečbach dostanete bez problémov. Ibaže internet nelieči, lieči vždy lekár.
Potrebujeme však vychovať aj novú generáciu lekárov. Očarenie farmaceutickou produkciou, ktorá dokáže nájsť lieky prakticky na všetko, pochádza ešte z čias nadšenia z veľkých objavov účinných látok. Lenže čas ukazuje – na antibiotikách je to vidieť veľmi dobe – že lieky v malom množstve vedia zachraňovať život. Ale pri nadspotrebe škodia.
Svedomie by sme mali mať aj my, lekári. Najdôležitejšie na našej práci nie je predpisovať lieky, ale starať sa o človeka. Tento koncept nemocníc a starostlivosti priateľských k pacientovi sa snažím presadzovať aj na ministerstve.
S kvalitnou diagnostikou vieme efektívnejšie nastaviť liečbu. A nemusí ísť vždy len o lieky, ale napríklad aj zmenu životného štýlu a ďalšie režimové opatrenia. Pretože, ako upozorňuje aj Svetová zdravotnícka organizácia, prevencia, pestrá a vyvážená strava, znižovanie spotreby alkoholu a cigariet a viac pohybu sú najlepšou cestou pre zvyšovanie kvality života všetkých nás.
